Smrť

Smrť to je osoba nemá,

vyjde z tieňa a vezme ma...

Pocit viny nemá,

Nebaví ju žiadna téma,

Nie je to muž, ani žena,

Ani meno nemá.

Iba pocit strachu šíri, aspoň sa snaží,

Aj keď na nikom sa bojácnej odozvy dosť nenabaží,

Veď skús ju zažiť!

Ruky k nej vzpažiť a kričať: „Poď!“

Ona príde a vezeme si ťa na svoju loď,

Neboj sa a choď...

Na trajekte dobrá spoločnosť býva,

Každý kým prepláva Styx zistí,

Že sa mu zlý sen sníval.

A preto sa teším, kým pominie bolesť,

Ktorá nie je, no aj tak ju cítim,

pretože vnímať sen ako skutočnosť sám seba nútim!

Prestať neviem, lebo milujem tú chuť krásy a lásky....