Slobody pocit víťazí vo mne,
Užívam si jej dosýta denne a hodne.
Vidím čo sa deje a cítim len radosť,
Osud zadosťučinenia, spravodlivosť...
Neplačem nad ničím, všetkému sa smejem,
Chcem si byť však istý že nikomu neberiem!
Čo cítim teraz to môže sa zmeniť,
Každý deň ma môže zraniť či zabiť.
Otrokom svojho zúfalstva nie som,
Na sklo a hlinu premení sa piesok...
Nič nie je pravda, všetci nás klamú,
hoci porodený som bol – ja som stvoril svoju mamu!
Len či slepý a nevidomý je jeden,
Čo tvrdí, že vidí, vie a nič nechce,
Či myslí, zmení to čo danému bolo,
Ovládne sám seba, iných, ba aj hviezdne kolo?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára