Pýtam sa prečo,
hoci nečakám na odpoveď.
Prinajlepšom očakávam tú:
"lebo medveď"
Načo si tu bola,
keď bola si len lož?
Ilúzia je jemné slovo,
vo vrecku otvára sa nôž...
Láska nebolí, ja viem.
Čo bolí, je ilúziou,
to každému poviem.
No aj popri bolesti a smútku,
cítim srdcom pravdu:
Stabilnú, zemitú. Nie vratkú...
Načo toľko slov, lží a bolestí?
Bolí to aj popri pravde,
do špiku kostí.
Spoznal som ťa takú, aká si bola,
milujem ťa iba večnú,
skrížiť sa voči sebe, bola nevôľa,
"pravdu" priečnu
si zasiala.
Kto seje vietor,
ten žne hnev,
niekto má Teslov motor,
niekto je len lev.
Čo stratil som?
Stále strácam!
Čo videl som tvojimi očami,
sám v sebe nenachádzam.
A hoci mi chýbali tie moje,
poslúžili nám obom,
aj keď spôsobovali boje?
Keď nebo aj peklo si vybudujú výťah,
až vtedy to bude jedno,
až vtedy tvoju lož zvítam.
Dusím sa tým, čo som videl,
ešte sa chcem nadýchnuť...
Posledný raz, nech trvá navždy,
nech už rada na mňa príde!
Smrť. Opäť mi vraciaš chuť.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára