Vitaj, konečne to vieš,
chcem to čo smieš,
smiem to čo chceš,
nerieš...
Rýmovačky moje klišovité sračky,
rád sa s nimi hrám,
robím si z nich v podvedomí značky.
Postavím z nich čokoľvek,
radosť, smútok aj nárek,
alebo vysvetlím načo použiť párek :)
(nevie motív každý imaginárnej vraždy)
Stále mám fixné ideje,
viem že to nikam nespeje,
no keďže sa tomu nikto nesmeje,
podľa mňa sa nič nedeje,
a keďže taktiež nikto neplače,
viem že bez práce nie sú,
bolesti chrbta a svalov,
veď ťažké sú Slovenské krompáče...
Kam to vedie mi je jedno,
a či zmysel existuje,
stále nevedno.
Len nech stále silu čujem,
používam striedmo... načo viac?
V poučenie dôjde každý,
bez ohľadu v čo veriac.
Kacír som, pohan bol,
antikristom budem,
postavím sa na kostol
na pápeža pľujem,
popri tom sa smejem,
že je najvyšší pastier,
Hitlerjugend jeden...
Načo je mi hlava,
zbytočné sú oči,
veď aj tak sa moje telo
späť v hnis otočí.
Ja a moja hlava,
ja a moja strava,
ja a moje telo,
a ja a svetlo,
čo ku mne priletelo.
Načo ten boj o postup?
Pretože utrpenie sťa sup,
na orbite krúži,
hľadá tieň na duši,
v ňom sa skryje a skrýva,
a hoci mačka a had na seba sa díva,
vidia len zbytočné oči...
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
1 komentár:
Kokso, to su dumy teda :D
Zverejnenie komentára