Mačka a Had

Vitaj, konečne to vieš,
chcem to čo smieš,
smiem to čo chceš,
nerieš...
Rýmovačky moje klišovité sračky,
rád sa s nimi hrám,
robím si z nich v podvedomí značky.
Postavím z nich čokoľvek,
radosť, smútok aj nárek,
alebo vysvetlím načo použiť párek :)
(nevie motív každý imaginárnej vraždy)

Stále mám fixné ideje,
viem že to nikam nespeje,
no keďže sa tomu nikto nesmeje,
podľa mňa sa nič nedeje,
a keďže taktiež nikto neplače,
viem že bez práce nie sú,
bolesti chrbta a svalov,
veď ťažké sú Slovenské krompáče...

Kam to vedie mi je jedno,
a či zmysel existuje,
stále nevedno.
Len nech stále silu čujem,
používam striedmo... načo viac?
V poučenie dôjde každý,
bez ohľadu v čo veriac.
Kacír som, pohan bol,
antikristom budem,
postavím sa na kostol
na pápeža pľujem,
popri tom sa smejem,
že je najvyšší pastier,
Hitlerjugend jeden...

Načo je mi hlava,
zbytočné sú oči,
veď aj tak sa moje telo
späť v hnis otočí.
Ja a moja hlava,
ja a moja strava,
ja a moje telo,
a ja a svetlo,
čo ku mne priletelo.
Načo ten boj o postup?
Pretože utrpenie sťa sup,
na orbite krúži,
hľadá tieň na duši,
v ňom sa skryje a skrýva,
a hoci mačka a had na seba sa díva,
vidia len zbytočné oči...

4S

Ľahké slová jednostrannej pravdy
hľadajú ciel v mysliach
množia sa po nociach
prijímajú ich davy.
Obrovská pravda
ako klbko nití
niekto ju vidí
ľudstvo je však mačkou
a kedy ho chytí?
Mĺkve pohľady mocných
veľavravné tvorov nočných
ako ja, ako my obaja...
Pravdu odhalia alebo oddialia?
Dávajú tvár neviditeľnému
čo spočíva v našej viere
pravda sa stále rýchlejšie na povrch derie,
možno ani tebe ani mne nie,
možno je len slovo ako Bohovo... hoho...

Čo je to strom? Drevo, palivo?
Drevorúbač rúbe ho aby mal na pivo,
Nás rúbe smrť, a čo? Prt...
Smrť, tomu ver, to je strašný zmrd.
Tuším som sa stal svojim snom,
stalo sa to nocou a dňom a nocou a dňom...
Ak sa chceš aj ty stať svojim snom,
začni hneď,
začni kedy chceš,
hlavne sa ním staň,
neboj sa ničoho,
ani že ostaneš sám...