Strach a slová

Ľudské oči majú svoje vlastné slová,
chápu ich len tí, čo neprekliali Boha...
Detskú radosť vyjadrujú slová detských očí,
málo si ich pamätáme,
lebo každý trpí niečim.
Nie pretože kto sme, kde sme,
v pekle, v nebi alebo medzi.
Vidím čo vidieť nechceme a nedokážeme zmeniť.
Červeným jazykom oblizujem meč,
rozkazujem očiam plakať,
rozkazujem krvi: "Teč!"
Vojna a teror, pekelnú bránu otvor!
Alebo nie?
To, čoho sa bojím, nie je utrpenie...
Ani samotné peklo, ani pán Satan!
Človek, tvor slobodný,
pred ním ako duch čierny,
na kolená padám...
Strach nieje bázeň
ani tento verš kázeň.