Smutná krása

napísané: 5.11.2009



Neviem kto je to.

Zima sa blíži,

a teším sa na leto,

chcem sa s ňou zblížiť.

Viem, že ju poznám,

vyzerá ako niekto,

komu sa rád rozdám,

na srdci mám smietku...



Snívam, že môj život, srdce,

nevyplýtvam naprázdno,

pretože jej smutná krása

pripomína moje dno.

To nie je však žiadna chyba,

len necíti to čo vidím,

láske predsa nič nechýba,

každej radosti sa chytím.



Spolu môžme držať oheň,

zapáliť sa vodou chladnou,

po oblakoch chodiť spolu,

a či padať spolu pod zem.

To je jedno, nezáleží,

láska len pravde náleží...

Ohnivé sny

Bolesť, ty si moja múza,

mám ťa, lebo stále dúfam.

Dúfam, možno verím, viem,

že démonov tvojich rozbijem.



Tiene dní a svetlá nocí,

vo svojich snoch behám bosí.

Vždy sa bojím, vždy aj plačem,

keď vo sne vždy do priepasti,

a z priepasti domov skáčem.

Hoci sny ma desia, ničia,

"Šanca!" Hlasy v mojej hlave kričia.

Snívam, že je zahodená,

snívam, že si prebudená,

láska moja znovuzrodená.



A stále len čas a silu,

vidím ťa všade každú chvíľu.

Bolesť by som nechal všetku,

sa srdci mám tmavú smietku.

Sny mi kážu ísť a sám,

lenže srdce už nedám...

Tak spokojne by som žil,

slobodu si osladil.

To však nejde, lebo oheň,

prebudil náš omen.



napísané: 5.11.2009